Německá klasická filosofie - výpisky

1: kult. a spoloč. podmienky Nem. 18. stor.:

- mnoho štátikov; najväčšie Prusko
- Fridrich Veľký (1712-86)- osvietenský absolutizmus- pozýva vzdelancov (Voltaire...), r. 1740 vydáva reskript: „Všetky náboženstvá nech sú tolerované a štát nech iba dbá, aby jedno neukracovalo druhé, nech tu každý smeruje k blaženosti po svojom“.
- nemčina nebola dostatočne rozvinutá (aj Leibniz píše po lat. a franc.)
- mizerná situácia pre vzdelancov... väčšinou učia po rodinách - málo peňazí...
- pietizmus - zakl. Spener, odnož protestantizmu, vzniká po skončení 30 ročnej vojny, dôraz na vnútornú zbožnosť (silné pozície v Halle)

2: Wolff

- prvý nem. filozof píšuci nemecky- zakladateľ nem. fil. terminológie
- nemal ambície prísť s nejakou novou fil. myšlienkou, za úlohu si kladie iba systematizovať, všetko už vraj bolo povedané- hlavne to platí o jeho učiteľovi Leibnizovi, u ktorého našiel istú nesystematickosť; Leibniza nasleduje aj v matematike- rozvíja infinitezimálny počet (bol prof. matematiky a neskôr aj fil. v Halle)
- dostal sa do sporu s pietistami kvôli jeho determinizmu- podľa neho neexistuje ľudská sloboda(je to len ilúzia) - všetko už je v monáde „naprogramované“ (musel Halle do 48 hodín opustiť- potom by mohol každý pruský vojak dezertovať...), po odchode sa stáva viceprezidentom ruskej akadémie vied (ktorá vznikla na Leibnizov podnet) a vracia sa až po smrti Fridricha veľkého.
- písal učebnice, z ktorých sa prednášalo na mnohých nem. univerzitách, vyznačovali sa nesmiernou pedantskosťou (zdĺhavo napr. dokazoval, že domy musia mať okná...)
- do fil. sa snažil preniesť štýl Spinozovskej etiky, napísanej ako axiomatický systém