Je integrace Romů a dominující majority v ČR v rovině sociální, kulturní a občanské potřebná?

Dôvody potrebnosti integrácie Rómov vidíme v príčinách masovej migrácie Rómov. Po roku 1989 sa významne skomplikovala cesta Rómov k emancipácii a prekonaniu nerovností. Ide o výsledok ohrození a neprístupnosti šancí, ktoré sa pred rómskou menšinou otvorili po roku 1989. Zhoršila sa tak bytová situácia väčšiny rómskych rodín, stúpla nezamestnanosť medzi Rómami, školský systém naďalej reprodukuje nízku úroveň vzdelanosti rómskej menšiny. Medzi Rómami vzrástla kriminalita a drogová závislosť ako dôsledok chudoby a sociálnej dezorganizácie etnika. Narastá sociálna exklúzia väčšiny členov rómskej menšiny, narastá sociálna dištancia medzi touto menšinou a dominujúcou časťou spoločnosti. Rómovia sú vytláčaní z priestorov, ktoré sa v nových ekonomických a sociálnych podmienkach stali pre ne-Rómov z nejakého dôvodu atraktívne.
Možno konštatovať, že sociálne náklady ekonomickej transformácie sú v rámci rómskej menšiny mimoriadne vysoké a zbytočné navýšené tým, že rozpad komunistickým režimom vybudovaného systému starostlivosti o túto časť spoločnosti, sprevádzal až do 2. pol. 90-tych rokov nezáujem štátu o osudy týchto ľudí. Dôsledkom je sociálna degradácia väčšiny príslušníkov rómskej menšiny a ich znížená schopnosť využívať šance, ktoré ponúkla politická zmena po roku 1989. Rozvoj rómskej menšiny zabezpečovaný za komunizmu s vonkajšou pomocou a dozorom štátu vystriedal po roku 1989 jej úpadok v súlade s presvedčením o individuálnej zodpovednosti každého za svoj osud. Ostalo nepovšimnuté, že zásada osobnej zodpovednosti je uplatniteľná iba v kontinuite so zodpovednosťou silnejších za osudy slabších. Hlavné zlyhanie štátu vo vzťahu k situácii Rómov po roku 1989 vidíme teda v tom, že keď sa zastavila emancipácia Rómov tak, ako ju uskutočňovalo predchádzajúce zriadenie, nezačala sa uskutočňovať emancipácia na nových základoch a vo všetkých oblastiach - politickej, kultúrnej, ekonomickej, sociálnej.