Hledej
Zobraz:
Univerzity
Kategorie
Rozšířené vyhledávání
12 663
projektů
Home » Státnicové otázky » Vypracované státnicové otázky - Teorie a metody bezpečnostních a strategických studií
Vypracované státnicové otázky - Teorie a metody bezpečnostních a strategických studií
«»
| Přípona .docx |
Typ státnicové otázky |
Stažené 30 x |
| Velikost 2,2 MB |
Jazyk český |
ID projektu 9550 |
| Poslední úprava 06.02.2017 |
Zobrazeno 2 058 x |
Autor: clean.bandit |
Sdílej na Facebooku |
||
| Detaily projektu | ||
- Cena:
18 Kreditů - kvalita:
100,0% -
Stáhni
- Přidej na srovnání
- Univerzita:Masarykova univerzita
- Fakulta:Fakulta sociálních studií
- Kategorie:Nezařazené » Bezpečnost
- Předmět:Teorie a metody bezpečnostních a strategických studií
- Studijní obor:-
- Ročník:3. ročník
- Formát:MS Office Word (.docx)
- Rozsah A4:388 stran
Chapter 1: NATURAL RESOURCES AND CONFLICT: WHAT CAN WE DO
Pre dotknuté krajiny predstavujú občianske vojny v podstate rozvoj obrátený naruby. Len vo výnimočných prípadoch vedú prevraty proti utláčajúcim či zlým režimom k sociálnemu progresu. Vo väčšine prípadov sú priame aj nepriame náklady s vojnou spojené také ničivé, že aj keď je postkonfliktný rozvoj rýchly a udržateľný, návrat k predkonfliktnému stavu môže trvať aj viac ako jednu generáciu.
Občianske vojny však nekončia len na hraniciach daného štátu, často ovplyvňujú aj susedné krajiny a globálne spoločenstvo. Náklady, ktoré musia niesť okolité krajiny, sú často porovnateľné s tým, s čím sa musí vyrovnať samotná krajina v konflikte. Problémami sa stávajú utečenci, epidémie chorôb, môže dôjsť aj k lokálnym závodom v zbrojení. Problémami pre globálne spoločenstvo sa stávajú drogy, AIDS či terorizmus. Môže dôjsť aj k vzniku teritórií mimo kontroly štátu, ktoré sa stávajú útočiskami pre teroristické organizácie
Understanding the Drivers of Conflitct (vpodstate zhrnutie textu Collier, Hoeffler: Greed and Grievance in Civil War)
Existuje niekoľko faktorov v konfliktoch, ktoré sa opakujú.
Podľa Collier a Hoeffler (2003) existujú tri dôležité ukazovatele:
1. príjem na hlavu (level of income per capita)
2. rýchlosť ekonomického rastu (rate of economic growth)
3. štruktúra ekonomiky (najmä závislosť od exportu primárnych zdrojov)
Zdvojnásobenie príjmu na hlavu znižuje riziko občianskej vojny o zhruba polovicu, každý ďalší percentuálny bod znižuje toto riziko o ďalšie percento. Naproti tomu, efekty vývozu primárnych surovín na riziko konfliktu sú úmerné nepriamo.
Dôležité je taktiež etnické a náboženské zloženie populácie. Spoločnosti s etnickou dominanciou (45-90%) sú vystavené zhruba o tretinu vyššiemu riziku konfliktu. V prípadoch iných ako je etnická dominancia, etnická a náboženská diverzita znižujú riziko rebélie (zdá sa to divné, ale z Greed and Grievance vieme, že diverzita komplikuje regrutovanie rebelov a znižuje súdržnosť ich vojska). Rizikom je taktiež obnovenie konfliktu v prípade, že nejaký konflikt sa už odohral.
Civilná vojna nie je lacný špás - a teda skupiny, bojujúce proti centrálnej vláde, musia mať spôsob, ako financovať svoj boj. Počas studenej vojny typicky pochádzali zdroje od súperiacich veľmocí alebo regionálnych proxyštátov. S koncom studenej vojny boli rebelské organizácie nútené nájsť si alternatívne zdroje financovania.
Pre dotknuté krajiny predstavujú občianske vojny v podstate rozvoj obrátený naruby. Len vo výnimočných prípadoch vedú prevraty proti utláčajúcim či zlým režimom k sociálnemu progresu. Vo väčšine prípadov sú priame aj nepriame náklady s vojnou spojené také ničivé, že aj keď je postkonfliktný rozvoj rýchly a udržateľný, návrat k predkonfliktnému stavu môže trvať aj viac ako jednu generáciu.
Občianske vojny však nekončia len na hraniciach daného štátu, často ovplyvňujú aj susedné krajiny a globálne spoločenstvo. Náklady, ktoré musia niesť okolité krajiny, sú často porovnateľné s tým, s čím sa musí vyrovnať samotná krajina v konflikte. Problémami sa stávajú utečenci, epidémie chorôb, môže dôjsť aj k lokálnym závodom v zbrojení. Problémami pre globálne spoločenstvo sa stávajú drogy, AIDS či terorizmus. Môže dôjsť aj k vzniku teritórií mimo kontroly štátu, ktoré sa stávajú útočiskami pre teroristické organizácie
Understanding the Drivers of Conflitct (vpodstate zhrnutie textu Collier, Hoeffler: Greed and Grievance in Civil War)
Existuje niekoľko faktorov v konfliktoch, ktoré sa opakujú.
Podľa Collier a Hoeffler (2003) existujú tri dôležité ukazovatele:
1. príjem na hlavu (level of income per capita)
2. rýchlosť ekonomického rastu (rate of economic growth)
3. štruktúra ekonomiky (najmä závislosť od exportu primárnych zdrojov)
Zdvojnásobenie príjmu na hlavu znižuje riziko občianskej vojny o zhruba polovicu, každý ďalší percentuálny bod znižuje toto riziko o ďalšie percento. Naproti tomu, efekty vývozu primárnych surovín na riziko konfliktu sú úmerné nepriamo.
Dôležité je taktiež etnické a náboženské zloženie populácie. Spoločnosti s etnickou dominanciou (45-90%) sú vystavené zhruba o tretinu vyššiemu riziku konfliktu. V prípadoch iných ako je etnická dominancia, etnická a náboženská diverzita znižujú riziko rebélie (zdá sa to divné, ale z Greed and Grievance vieme, že diverzita komplikuje regrutovanie rebelov a znižuje súdržnosť ich vojska). Rizikom je taktiež obnovenie konfliktu v prípade, že nejaký konflikt sa už odohral.
Civilná vojna nie je lacný špás - a teda skupiny, bojujúce proti centrálnej vláde, musia mať spôsob, ako financovať svoj boj. Počas studenej vojny typicky pochádzali zdroje od súperiacich veľmocí alebo regionálnych proxyštátov. S koncom studenej vojny boli rebelské organizácie nútené nájsť si alternatívne zdroje financovania.
Klíčová slova:
bezpečnost
konflikt
krize
vojenství
analýza hrozeb
terorismus
Obsah:
- 1. BSS jako vědecký obor (vývoj, základní charakteristika soudobého stavu disciplíny)
2. Hlavní teoretické směry a školy v rámci BSS
3. Hlavní oblasti výzkumu BSS
4. Pojem a typologie bezpečnosti
5. Referenční objekty bezpečnosti - aplikace pojmů
6. Zájem, hrozba, riziko - aplikace pojmů
7. Konflikt, krize - aplikace pojmů
8. Válka, mír - aplikace pojmů
9. Vojenství a strategické myšlení v období antiky
10. Vojenství a strategické myšlení ve středověku
11. Vojenství a strategické myšlení v raném novověku
12. Vojenství a strategické myšlení v období přelomu 18. a 19. století
13. Vývoj a proměny vojenství v 19. století
14. Vojenství a strategické myšlení v období 1. světové války
15. Vojenství a strategické myšlení v období 2. světové války
16. Vojenství a strategické myšlení v období studené války
17. Vojenství a strategické myšlení pro 21. století
18. Pojetí vědy, teorie a metody v kontextu BSS
19. Rámec pro výzkum bezpečnosti z hlediska BSS
20. Základní metodologické přístupy BSS k výzkumu bezpečnosti (historický, systémový, komparativní)
21. Kvantitativní techniky získávání dat v BSS
22. Kvalitativní techniky získávání dat v BSS
23. Analýza hrozeb a rizik
24. Analýza strategického myšlení a jednání
25. Policy-analysis v BSS
26. Teorie a analýza konfliktů
27. Analýza proliferace zbraní hromadného ničení
28. Analýza kriminality, organizovaného zločinu a nelegální migrace
29. Analýza terorismu
30. Analýza extremismu a radikalismu
31. Analýza surovinových a energetických hrozeb a rizik
32. Analýza environmentálních hrozeb a rizik
33. Analýza societálních hrozeb a rizik.
Zdroje:
- Bannon, I. - P. Collier (2003): Natural Resources and Violent Conflict. Options and Actions. Washington: The World Bank, s. 1-42 (42 s.)
- Buzan, B. - Waever, O. - Wilde, J. (2005) Bezpečnost :nový rámec pro analýzu. Brno: CSS (267 s)
- Cirincione, J. - Wolfsthal, J. Rajkumar, M. (2005): Deadly Arsenals. Washington: Carnegie Endowment for International Peace. p. 3 - 27.
- Collier, P. - Hoeffler, A.: Greed and Grievance in Civil War. Quartely Journal of Economics 11/7 (2000).
- Disman, M. (2000): Jak se vyrábí sociologická znalost. Karolinum, Praha. (361 s)
- Drulák, P. a kol. (2008): Jak zkoumat politiku. Praha: Portál (256 s.)
- Galatík, V., Krásný, A., Zetocha, K. (eds.) (2008). Vojenská strategie. MO ČR, Praha, s. 9-123, 188-260 (194 s).
- Hendl, J. (2005): Kvalitativní výzkum: základní metody a aplikace. Portál, Praha, s. 27 - 269. (242s)
- Mareš, M. (2005): Terorismus v České republice. Brno: Centrum strategických studií, pp. 5-66 (61 s).
- Ramsbotham, O. - Woodhouse, T. - Miall, H. (2005): Contemporary Conflict Resolution. Cambridge: Polity. s. 106 - 245.
- Rotberg, Robeert I. (2004, ed.): When States Fail. Causes and Consequences. Princeton: Princeton Univ. Press, s. 1 - 45 (45 s.)
- Singer, P. W. (2003): Corporate Warriors. The Rise of the Privatized Military Industry. London: Cornell University Press, s. 3 - 100 (97 s.)
- Smolík, J., Šmíd, T. a kol. (2010): Vybrané bezpečnostní hrozby a rizika 21. století. Brno: Muni Press, 276 s.
- Šmíd, T. - Vaďura, V. (2007) (eds.): Etnické konflikty v postkomunistickém prostoru. Brno: CDK (280 s).
- Šmíd, T. - Kupka, P. (2012): Český organizovaný zločin. Od vyděračů ke korupčním sítím. Brno: IIPS. s. 19 - 76 (57 s.)
- Townshend, Ch. (2007): Historie moderní války. Praha: Mladá fronta, s. 34-208, 352-375 (179 s)
- Waisová, Š. (2003): Současné otázky mezinárodní bezpečnosti. Dobrá Voda u Pelhřimova: Aleš Čeněk (143 s.)
- Zeman, P. (ed., 2002): Česká bezpečnostní terminologie : výklad základních pojmů. Brno: Masarykova univerzita, MPÚ. (186 s)