Udržateľný cestovný ruch - učební text ve slovenštině

1. Prístupy k rozvoju cestovného ruchu

Jedným z najužitočnejších východísk v pochopení a charakteristike vývoja cestovného ruchu je delenie vývojových etáp podľa Getza (in Hall, 2000, s. 20 - 24). Autor rozoznáva štyri prístupy k rozvoju cestovného ruchu a jeho plánovaniu. Ide o tzv. „boosterizmus“, ekonomický prístup, územný prístup, spoločenský prístup k plánovaniu cestovného ruchu a trvalo udržateľný prístup. Tieto základné prístupy sa v niektorých prípadoch, najmä v použitých metódach, riešených problémoch a modeloch plánovania prekrývajú.

1.1.Boosterizmus

„Boosterizmus“ mal relatívne dlhé obdobie dominantné postavenie v rozvoji masového cestovného ruchu. Aj keď môžeme polemizovať o tom, či sa „boosterizmus“ dá opísať ako prístup k plánovaniu, je to vývojová etapa cestovného ruchu v cieľových miestach, kde sa rozvoj cestovného ruchu chápe automaticky ako prínos. V tomto prístupe sa venuje malá pozornosť možným negatívnym vplyvom rozvoja cestovného ruchu na hostiteľskú krajinu. Základy tohto prístupu treba hľadať nielen v 19. storočí v západnej Európe, pre ktorú je charakteristický tzv. laissez-faire utilitárny prístup k ekonomike, ale aj v mnohých cieľových miestach, kde zaznamenávali malý počet návštevníkov vo vzťahu ku kvantite zdrojov cestovného ruchu a potenciálu jeho rozvoja. V prípade tohto prístupu do rozhodovania o rozsahu rozvoja cestovného ruchu a jeho plánovania nie je zapojené miestne obyvateľstvo. Výskum ako súčasť plánu sa orientuje najmä na odhad veľkosti trhu, ktorý možno osloviť a na propagáciu cieľového miesta. Nevenuje sa pozornosť zabezpečeniu úrovne dopytu, ktorý neprekročí limitné kapacity cieľového miesta. Dodnes sa boosterizmus prejavuje napríklad v prípade mega podujatí, ako sú veľké rockové koncerty, športové podujatia európskeho a svetového významu, ktoré sa považujú za prospešné ako nástroj zviditeľnenia cieľového miesta bez toho, aby sa otvorene hovorilo o možných negatívnych vplyvoch na hostiteľskú krajinu. Boosterizmus sa prejavuje v súčasnosti a zrejme sa aj vždy bude prejavovať. Je badateľný najmä u tých politikov, ktorí budú deklarovať a pragmaticky zdôrazňovať ekonomický rast a u skupiny ľudí, ktorí chcú finančne profitovať v relatívne krátkom období z rozvoja cestovného ruchu. Ich cieľom je najmä propagácia zameraná na zvyšovanie počtu návštevníkov a táto skupina ľudí neberie do úvahy skutočnosť, že zdroje cestovného ruchu sú vyčerpateľné. S príkladmi boosterizmu sa stretávame v súčasnosti aj na Slovensku a v Českej Republike, kde sa často zdôrazňuje význam propagácie cestovného ruchu, orientácia politiky cestovného ruchu na zvyšovanie návštevnosti, rast ubytovacích kapacít, pritom zatiaľ nie sú známe limity rastu v cieľových miestach cestovného ruchu.