Hledej
Zobraz:
Univerzity
Kategorie
Rozšířené vyhledávání
12 663
projektů
Vypracované zkouškové otázky - Státověda
«»
| Přípona .doc |
Typ vypracované otázky |
Stažené 2 x |
| Velikost 0,3 MB |
Jazyk český |
ID projektu 12820 |
| Poslední úprava 15.10.2018 |
Zobrazeno 1 028 x |
Autor: snoopydogg |
Sdílej na Facebooku |
||
| Detaily projektu | ||
- Cena:
10 Kreditů - kvalita:
90,8% -
Stáhni
- Přidej na srovnání
- Univerzita:Masarykova univerzita
- Fakulta:Právnická fakulta
- Kategorie:Humanitní vědy » Právo
- Předmět:Státověda
- Studijní obor:-
- Ročník:1. ročník
- Formát:MS Office Word (.doc)
- Rozsah A4:24 stran
1. Charakterizujete základné znaky štátu
Vo vývoji štátovedy sa vytvorilo viacero teórií odôvodňujúcich vznik štátov. Všeobecne uznávanú koncepciu vytvoril G.Jellinek, ktorý rozoznáva:
- teologické teórie štátu: ich podstatou je videnie štátu ako božského diela
- teórie moci: vychádzajú z myšlienky nevyhnutnosti moci silnejších nad slabšími
- právne teórie(najmä zmluvná): jej podstatou je zmluvný charakter štátu
- etické teórie: odôvodňujú jestvovanie štátu morálnou potrebou človeka žiť v spoločnosti
- psychologické teórie: z dnešného pohľadu ide skôr o teórie antropologické, kt. sa hľadajú odpovede na otázku kedy a prečo začali vznikať štáty
Štát môžeme charakterizovať ako vysokorozvinutú organizačnú formu ľudského spolužitia na určitom území, kt. má svoje typické znaky:
- zvláštne územie
- obyvateľstvo usadené na tomto území
- právna organizácia obyvateľstva slúžiaca na výkon štátnej moci
N základe týchto znakov je štát spoločenstvo ľudí, ktorých správanie je koordinované zvláštnym spôsobom. Spoločenstvo má určité ciele, ktoré sa snaží dosiahnuť, a tak funguje ako právne organizovaná jednotka. Základná odlišnosť medzi štátom a iným spoločenstvom je v tom, že štát je organizovaný a koordinovaný systémom právnych noriem, ktoré musia byť jasne definované, navzájom si nesmú protirečiť a musia presne určovať kompetencie a funkcie každého štátneho orgánu alebo inštitúcie.
Štát nemá len svoje základné znaky, ale rovnako musí plniť aj určité funkcie. Funkcie štátu nie sú len v jeho zákonodarnej, výkonnej a súdnej právomoci, ale rovnako zasahuje aj do bežnejších oblastí života ako je napr. kultúra, zdravotníctvo, školstvo...
Vo vývoji štátovedy sa vytvorilo viacero teórií odôvodňujúcich vznik štátov. Všeobecne uznávanú koncepciu vytvoril G.Jellinek, ktorý rozoznáva:
- teologické teórie štátu: ich podstatou je videnie štátu ako božského diela
- teórie moci: vychádzajú z myšlienky nevyhnutnosti moci silnejších nad slabšími
- právne teórie(najmä zmluvná): jej podstatou je zmluvný charakter štátu
- etické teórie: odôvodňujú jestvovanie štátu morálnou potrebou človeka žiť v spoločnosti
- psychologické teórie: z dnešného pohľadu ide skôr o teórie antropologické, kt. sa hľadajú odpovede na otázku kedy a prečo začali vznikať štáty
Štát môžeme charakterizovať ako vysokorozvinutú organizačnú formu ľudského spolužitia na určitom území, kt. má svoje typické znaky:
- zvláštne územie
- obyvateľstvo usadené na tomto území
- právna organizácia obyvateľstva slúžiaca na výkon štátnej moci
N základe týchto znakov je štát spoločenstvo ľudí, ktorých správanie je koordinované zvláštnym spôsobom. Spoločenstvo má určité ciele, ktoré sa snaží dosiahnuť, a tak funguje ako právne organizovaná jednotka. Základná odlišnosť medzi štátom a iným spoločenstvom je v tom, že štát je organizovaný a koordinovaný systémom právnych noriem, ktoré musia byť jasne definované, navzájom si nesmú protirečiť a musia presne určovať kompetencie a funkcie každého štátneho orgánu alebo inštitúcie.
Štát nemá len svoje základné znaky, ale rovnako musí plniť aj určité funkcie. Funkcie štátu nie sú len v jeho zákonodarnej, výkonnej a súdnej právomoci, ale rovnako zasahuje aj do bežnejších oblastí života ako je napr. kultúra, zdravotníctvo, školstvo...
Klíčová slova:
štátna moc
prezidentská forma
federácia
klasifikácia ústavy
súdnictvo
kandidátne listiny
Obsah:
- 1. Charakterizujete základné znaky štátu
2. Štátna moc
3. Suverenita štátu, národa, ľudu
4. Forma štátu, pojem, komponenty, charakteristika
5. Horizontálna štruktúra štátu- monarchia (charakteristika, členenie)
6. Horizontálna štruktúra štátu - republika (charakteristika, členenie)
7. Prezidentská forma vlády
8. Parlamentná forma vlády
9. Modifikované formy vlády
10. Vertikálna štruktúra štátu - pojem, členenie štátov
11. Jednotný štát - charakteristika
12. Federácia = charakteristika, princípy výstavby
13. Konfederácia- charakteristika
14. Konštitucionalizmus
15. Ústavné vzory- charakteristika
16. Historické typy ústav z hľadiska členenia na generácie, charakteristika
17. Klasifikácia ústav
18. Úlohy ústavy
19. Funkcie ústavy
22. Ústavné súdnictvo
23. Demokracia- pojem a všeobecná charakteristika
24. Zastupiteľská demokracia - charakteristika
25. Priama demokracia, charakteristika, formy priamej demokracie
26. Väčšinový volebný systém, charakteristika a základné znaky (Cibuľka)
27. Volebný systém pomerného zastúpenia, základné znaky (Cibuľka)
28. Kandidátne listiny - druhy a charakteristika (Cibuľka)
29. Rozdeľovanie mandátov podľa volebného kvocientu, charakteristika, metódy výpočtu (Cibuľka)
30. Rozdeľovanie mandátov podľa volebného deliteľa, charakteristika, metódy výpočtu (Cibuľka)
31. Parlamentarizmus, pojem a všeobecná charakteristika (Cibuľka)
32. Právny štatus parlamentu - charakteristické znaky, parlamentné výsady (Cibuľka)
33. Poslanec, poslanecký mandát, druhy, charakteristika (Cibuľka)
34. Jednokomorový - dvojkomorový parlament, charakteristika (Cibuľka)
35. Pôsobnosť parlamentu (Cibuľka)
38. Postavenie hlavy štátu podľa formy vlády.
39. Vládny orgán, kontinentálny systém (inkl. Niečo z 40. ústredné organy statnej správy)
40. Ústredné orgány štátnej správy
41. Samospráva, pojem, všeobecná charakteristika
42. Orgány ochrany práva
43. Súdna moc
44.Sudcovská nezávislosť a zodpovednosť sudcov
47. Ombudsman - verejný ochranca práv